Povedali o nás

ma oboznámili súrodenci z katolíckej cirkvi. Pozvali nás na zoznamovacie stretnutie, na ktorom boli zastúpené viaceré spoločenstvá kresťanov. Smerovanie k uskutočneniu druhého jeruzalemského snemu má pre mňa odvtedy zásadný spájajúci význam pre rôzne denominácie a myšlienkové prúdy v rámci kresťanskej komunity. Na začiatku cirkevných dejín sme my, kresťania z pohanov, boli do židovskej kresťanskej komunity jasne prijatí. Na koncile v Nicej sme sa však veľmi skoro rozhodli zriecť sa našich bratov zo Židov. Negatívne priame, no najmä nepriame dôsledky tohoto kroku v celých dejinách sú pre mňa až desivé. Na potrebu zohľadniť a prijať tieto naše spoločné korene nás upozornil nádherným spôsobom jeden brat – mesiánsky Žid, ktorý ako príslušník jednej evangelikálnej komunity prosil za odpustenie bratov katolíkov, za všetky neprávosti, ktoré sme im my protestanti spôsobili. Potom bratia katolíci prosili nás za odpustenie všetkých krívd, ktorých sa dopustili oni voči nám. Zakončili sme naše stretnutie tým, že sme my, kresťania z pohanov, katolíci i protestanti poprosili za odpustenie jeho – ako zástupcu mesiánskych Židov – za všetky hriechy, ktorých sme sa voči nim dopustili. Umyli sme mu – symbolicky a radi každý jednu nohu (katolíci a evangelikáli) na znak našej lásky a túžby chodiť spolu s ním v jedinom ospravedlnenom tele, ktorým je nás Pán Ježiš. Ak by bolo v dejinách udalosti podobného zamerania viac, určite by bolo menej bolesti násilia a obetí medzi nami.